S ohľadom na dýchací systém – profesionálne inhalátory, nadstavce, pikflometre a pulzné oxymetre

Viac ako 6 miliónov Poliakov trpí ochoreniami dýchacieho systému, čo z nich robí jedny z najčastejšie sa vyskytujúcich zdravotných problémov v našej krajine. Podľa údajov NFZ bola astma diagnostikovaná u 2 miliónov ľudí, hoci odborníci odhadujú, že skutočný počet pacientov môže byť až dvojnásobne vyšší. Podobne viac ako 2 milióny Poliakov trpia chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP) [1][2][3]. Dynamický nárast počtu diagnostikovaných ochorení dýchacieho systému súvisí nielen so súčasným životným štýlom, ale aj s meniacimi sa podmienkami životného prostredia, ako je rastúca úroveň znečistenia ovzdušia.

Liečba astmy, chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP), alergií, cystickej fibrózy a stavov spojených s nedostatkom kyslíka si vyžaduje použitie moderných zdravotníckych pomôcok na respiračnú terapiu. Tento typ zariadení umožňuje účinné podávanie liekov priamo do dýchacieho systému, pomáha zmierňovať príznaky a výrazne zlepšuje komfort života pacienta.

Moderné zariadenia, ako sú inhalátory, inhalačné komory, pikflometre či pulzné oxymetre, sú prispôsobené konkrétnemu typu ochorenia a potrebám používateľa.

NOVAMA® je poľská značka zdravotníckych pomôcok, ktorá už viac ako 30 rokov podporuje odborníkov a pacientov v starostlivosti o zdravie dýchacích ciest. Jej ponuka zahŕňa tri špecializované produktové línie: NOVAMA, NOVAMA EXPERT a NOVAMA PROFESSIONAL.

Značka NOVAMA® ponúka komplexné zariadenia na podporu liečby a monitorovanie zdravotného stavu, a to v domácich podmienkach aj v zdravotníckych zariadeniach. Zdravotnícke pomôcky NOVAMA sú dostupné v lekárňach a predajniach zdravotníckych potrieb a okrem vysokej kvality zariadení ponúkajú aj odborné poradenstvo, predĺženú záruku a pohodlný servis od dverí k dverám.

PULZNÝ OXYMETER

Pulzný oxymeter je malé elektronické zdravotnícke zariadenie, ktoré umožňuje transkutánne, neinvazívne a bezbolestné meranie nasýtenia arteriálnej krvi kyslíkom (saturácie – SpO₂) a srdcovej frekvencie (pulzu, PRbpm).

Vďaka použitiu dvoch vlnových dĺžok svetla prístroj rozlišuje oxyhemoglobín od hemoglobínu bez kyslíka, čo umožňuje rýchlo a spoľahlivo odhadnúť okysličenie organizmu bez potreby odberu krvi.

V modernejších modeloch je možné zistiť aj prítomnosť methemoglobínu alebo karboxyhemoglobínu, ktoré môžu ovplyvniť konečný výsledok saturácie (4).

Pôvodne sa pulzné oxymetre používali najmä v zdravotníckych zariadeniach, na nemocničných oddeleniach, v ambulanciách a v záchrannej zdravotnej službe. Počas pandémie COVID-19 ich popularita prudko vzrástla a tieto zariadenia sa začali bežne používať aj v domácich podmienkach, čo pacientom umožňuje samostatne kontrolovať základné životné funkcie (5,6).

Pre koho je pulzný oxymeter určený?

Pulzný oxymeter sa používa všade tam, kde existuje podozrenie na znížené nasýtenie hemoglobínu v arteriálnej krvi kyslíkom, ktoré so sebou prináša riziko nedostatočného okysličenia tkanív (7). Pulzná oxymetria sa bežne využíva na monitorovanie okysličenia na urgentných príjmoch, jednotkách intenzívnej starostlivosti, operačných sálach a v sanitkách, okrem iného pri sledovaní stavu pacienta v prípade dýchacích ťažkostí, ako aj počas celkovej anestézie a po jej ukončení (8). V zdravotníckych zariadeniach sa častejšie používajú väčšie a pokročilejšie modely s rozšírenými meracími funkciami.

Prenosné verzie, tzv. vreckové pulzné oxymetre, sú naopak výborným riešením na domácu kontrolu zdravotného stavu. Odporúčajú sa najmä osobám s ochoreniami dýchacieho systému, pacientom s ochoreniami srdca a obehovej sústavy, osobám so spánkovým apnoe, pacientom po chirurgických zákrokoch – najmä ak existuje riziko respiračných komplikácií – a tiež v paliatívnej a dlhodobej starostlivosti (9,10). Zariadenie je vhodné aj pre športovcov sledujúcich úroveň okysličenia, najmä pri tréningu v hypoxických podmienkach alebo počas vysoko intenzívneho cvičenia, pre osoby zdržiavajúce sa vo vysokých nadmorských výškach, kde môže znížený parciálny tlak kyslíka viesť k poklesu saturácie, ako aj pre opatrovateľov starších a chronicky chorých osôb (11,12).

Vďaka širokému spektru využitia sa pulzný oxymeter stal praktickým nástrojom, ktorý podporuje zdravotnícky personál, pacientov aj ich rodiny pri každodennej kontrole zdravotného stavu.

Pri akých ochoreniach sa používa pulzný oxymeter?

Pulzný oxymeter sa používa na monitorovanie zdravotného stavu pacientov s rôznymi ochoreniami, ktoré môžu viesť k nedostatočnému okysličeniu organizmu. Je obzvlášť užitočný u osôb s chronickými ochoreniami dýchacieho a obehového systému, u pacientov so spánkovým apnoe, ako aj v období po chirurgických zákrokoch, keď existuje riziko respiračných komplikácií. Počas pandémie COVID-19 navyše pulzné oxymetre nadobudli význam ako nástroj na včasné odhalenie poklesu saturácie u chorých, čo umožňuje rýchlu reakciu a primeraný lekársky zásah.

Pacienti s ochoreniami dýchacieho systému

Kúpa pulzného oxymetra sa odporúča najmä osobám s chronickými ochoreniami dýchacieho systému, ako sú chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP), bronchiálna astma, cystická fibróza alebo intersticiálne pľúcne ochorenia. Pravidelné monitorovanie saturácie u týchto pacientov umožňuje posúdiť účinnosť používanej liečby a včas odhaliť zhoršenie ochorenia. Pokles nasýtenia krvi kyslíkom sa môže objaviť ešte pred výskytom iných príznakov zhoršenia zdravotného stavu, čo umožňuje rýchlejšie zaviesť vhodné liečebné opatrenia. Pri náhlom zhoršení, napríklad v priebehu CHOCHP, poskytuje meranie saturácie cenné informácie o stupni nedostatočného okysličenia organizmu a môže byť podkladom na rozhodnutie o potrebe zintenzívnenia kyslíkovej liečby alebo hospitalizácie pacienta (13,14).

Pacienti s ochoreniami obehového systému

Pulzný oxymeter je užitočným nástrojom nielen pri monitorovaní ochorení dýchacieho systému, ale aj v každodennej starostlivosti o osoby s ochoreniami obehovej sústavy, ako sú srdcové zlyhávanie, ischemická choroba srdca, pľúcna hypertenzia alebo vrodené či získané srdcové chyby.

Poruchy činnosti srdca a ciev môžu viesť k zhoršenému prenosu kyslíka v krvi a nedostatočnému prekrveniu tkanív, čo zvyšuje riziko nedostatočného okysličenia organizmu. Pravidelné monitorovanie saturácie umožňuje posúdiť účinnosť liečby a včas odhaliť pokles nasýtenia krvi kyslíkom, ktorý môže signalizovať zhoršenie výkonnosti srdca alebo zvýšené riziko hypoxie zaťažujúcej srdcový sval (15).

Pacienti so spánkovým apnoe

Pulzný oxymeter je obzvlášť užitočný pri starostlivosti o osoby so spánkovým apnoe (sleep apnea), ochorením charakterizovaným opakovanými epizódami prerušenia dýchania počas spánku, ktoré vedú k poklesu saturácie a nedostatočnému okysličeniu organizmu v noci. To môže spôsobovať chronickú únavu, poruchy koncentrácie a z dlhodobého hľadiska aj rozvoj arteriálnej hypertenzie a kardiovaskulárnych ochorení (16). Monitorovanie nočných zmien nasýtenia krvi kyslíkom umožňuje posúdiť, ako často a do akej miery k týmto poklesom dochádza, čo predstavuje dôležitú informáciu pri hodnotení účinnosti používanej liečby. Na základe údajov získaných z pulzného oxymetra môže lekár prijímať terapeutické rozhodnutia, napríklad upraviť nastavenia prístroja CPAP alebo zaviesť iné opatrenia zamerané na zlepšenie kvality spánku a prevenciu chronického nedostatočného okysličenia (17).

Pacienti po chirurgických zákrokoch

Monitorovanie saturácie krvi kyslíkom (SpO₂) je štandardnou súčasťou pooperačnej starostlivosti, najmä po zákrokoch vykonávaných v celkovej anestézii. Po operácii sa môže vyskytnúť celý rad respiračných komplikácií, ako sú útlm dýchania, aspirácia alebo hypoventilácia. Príčinou môže byť pôsobenie anestetík aj pooperačná bolesť, ktorá obmedzuje hĺbku dýchania (18).

Použitie pulzného oxymetra umožňuje rýchlo odhaliť pokles saturácie ešte pred objavením sa klinických príznakov nedostatočného okysličenia. Vďaka tomu môže zdravotnícky personál okamžite reagovať a predchádzať závažným následkom, ako sú hypoxémia alebo poruchy srdcového rytmu. Zariadenie predstavuje neoceniteľnú podporu pri monitorovaní pacientov po operáciách, pretože umožňuje včasné odhalenie komplikácií a prispôsobenie intenzity starostlivosti aktuálnemu stavu pacienta (19).

COVID-19 a používanie pulzného oxymetra

Pandémia COVID-19 výrazne zvýšila záujem o pulzné oxymetre, ktoré sa stali obľúbeným nástrojom na samostatné monitorovanie zdravotného stavu. V roku 2020 Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo odporúčania pre pacientov liečených v domácich podmienkach, v ktorých zdôraznilo potrebu pravidelného sledovania saturácie, najmä u osôb starších ako 55 rokov a u pacientov pociťujúcich dýchavičnosť v pokoji. Odporúčalo sa vykonávať merania každých niekoľko hodín a zapisovať si výsledky, aby bolo možné priebežne hodnotiť klinický stav (20). Pokles saturácie pod 90 % počas infekcie dýchacích ciest bol signálom na privolanie lekárskej pomoci. V počiatočnej fáze infekcie vírusom SARS-CoV-2 sa saturácia zvyčajne udržiava nad 95 %, zatiaľ čo jej pokles pod túto hodnotu môže poukazovať na rozvíjajúce sa respiračné zlyhanie a prebiehať bez výrazných príznakov. Tento jav sa označuje ako „tichá“ alebo „šťastná“ hypoxia – pacient nemusí pociťovať dýchavičnosť napriek tomu, že krv nie je dostatočne okysličená (21).

Pravidelné merania SpO₂ umožňujú včas odhaliť pokles saturácie, posúdiť závažnosť ochorenia a monitorovať účinnosť liečby. Výsledky pulzného oxymetra uľahčujú rozhodovanie o prípadnej hospitalizácii a zároveň pomáhajú predchádzať komplikáciám spôsobeným nedostatočným okysličením. Vďaka jednoduchému používaniu a spoľahlivosti merania sa pulzný oxymeter stal neoceniteľným nástrojom na monitorovanie pacientov s ochorením COVID-19 v domácich podmienkach, pričom podporuje chorých aj zdravotnícky personál (22).

Pulzný oxymeter pri športe a aktivitách vo vysokej nadmorskej výške

Pulzné oxymetre sa využívajú nielen v klinickej praxi a domácej starostlivosti o pacienta, ale aj v situáciách spojených s fyzickou námahou a pobytom v podmienkach so zníženým obsahom kyslíka vo vzduchu. Športovci, najmä tí, ktorí sa venujú vytrvalostným disciplínam, ako sú beh na dlhé trate, triatlon či cyklistika, alebo absolvujú výškový tréning, ich používajú na monitorovanie saturácie krvi.

Pravidelné merania SpO₂ pomáhajú:
monitorovať adaptáciu organizmu na zníženú dostupnosť kyslíka, predchádzať pretrénovaniu a preťaženiu dýchacieho systému, analyzovať vplyv intenzity tréningu na obehový a dýchací systém.

Meranie saturácie počas tréningu môže byť cenným doplnkom analýzy srdcovej frekvencie a hladiny kyseliny mliečnej, najmä pri výškovom tréningu alebo v podmienkach obmedzenej dostupnosti kyslíka (23).

Zariadenie je užitočné aj pre pilotov lietadiel, horolezcov, vysokohorských lyžiarov a parašutistov. V podmienkach, kde je parciálny tlak kyslíka nižší, pulzný oxymeter umožňuje sledovať úroveň okysličenia krvi a včas odhaliť riziká, ako je akútna horská choroba (AMS) alebo pokročilejšie stavy nedostatočného okysličenia. Používatelia tak môžu prispôsobiť intenzitu fyzickej námahy alebo dĺžku aklimatizácie, čím zvyšujú bezpečnosť a účinnosť svojich aktivít v podmienkach so zníženou dostupnosťou kyslíka (12).

V domácich podmienkach zohráva pulzný oxymeter dôležitú úlohu pri monitorovaní pacientov podstupujúcich kyslíkovú terapiu, pretože umožňuje kontrolovať hodnoty SpO₂ a bezpečne upravovať parametre liečby (24).

V akom veku možno používať pulzný oxymeter?

Pulzné oxymetre možno používať prakticky vo všetkých vekových skupinách – od novorodencov až po seniorov. Kľúčové je však vybrať vhodný typ sondy podľa veku a veľkosti pacienta a správne vykonať meranie. U najmenších pacientov majú zariadenia často podobu náramku umiestneného na zápästí alebo chodidle, čo uľahčuje ich používanie a zvyšuje komfort. Takéto modely často ponúkajú aj doplnkové funkcie, napríklad nepretržité meranie telesnej teploty, čo je obzvlášť užitočné pri monitorovaní zdravotného stavu dieťaťa počas infekcie.

Pulzný oxymeter pre deti

Na meranie saturácie u detí by sa nemali používať štandardné modely pulzných oxymetrov určené pre dospelých. Väčšina prstových zariadení je vhodná až pre deti s hmotnosťou nad 10 kg, pretože veľkosť sondy a sila pružiny v držiaku môžu byť pre menšie prsty príliš veľké. U dojčiat a malých detí sa odporúča používať prenosné pulzné oxymetre s externým, vymeniteľným snímačom saturácie, ktorý umožňuje presné a bezpečné meranie. Kľúčový význam má správny výber veľkosti sondy, krátky reakčný čas zariadenia, nízka hmotnosť a minimálne nepohodlie pre malého pacienta, a to aj pri nízkom prietoku krvi. Pediatrické pulzné oxymetre by mali byť vybavené vizuálnymi a zvukovými alarmami s nastaviteľnými prahovými hodnotami a možnosťou stlmenia. Indikácie na kúpu a výber vhodného modelu je najlepšie konzultovať s ošetrujúcim lekárom dieťaťa (25).

Pulzný oxymeter pre dospelých

U dospelých používateľov je výber vhodného pulzného oxymetra zvyčajne flexibilnejší ako u detí alebo novorodencov. K dispozícii je široká škála sond a modelov, ktoré možno prispôsobiť veľkosti prsta, podmienkam používania a individuálnym potrebám pacienta.

Napriek tejto flexibilite zostávajú požiadavky na presnosť merania, komfort používania a rýchlosť reakcie zariadenia rovnako dôležité. Osobitnú pozornosť treba venovať situáciám, pri ktorých dochádza k zníženej saturácii kyslíkom (SpO₂) alebo zhoršenej periférnej perfúzii.

Ako funguje pulzný oxymeter?

Pulzný oxymeter funguje na princípe pulznej oxymetrie, teda merania stupňa nasýtenia hemoglobínu kyslíkom pomocou svetla s dvoma vlnovými dĺžkami – červeného (približne 660 nm) a infračerveného (približne 940 nm). Hemoglobín prenášajúci kyslík (oxyhemoglobín) a redukovaný hemoglobín (bez kyslíka) absorbujú tieto vlny odlišným spôsobom: oxyhemoglobín absorbuje viac infračerveného a menej červeného žiarenia, zatiaľ čo redukovaný hemoglobín opačne (4).

Najdôležitejšou súčasťou zariadenia je snímač vo forme klipu, ktorý sa najčastejšie nasadzuje na prst, menej často na ušný lalôčik alebo chodidlo. Vo vnútri sa nachádza dióda emitujúca svetlo a detektor zaznamenávajúci množstvo žiarenia, ktoré prešlo tkanivami a krvnými cievami. Analýzou rozdielov v absorpcii oboch druhov svetla a pulzného signálu arteriálnej krvi pulzný oxymeter vypočítava pomer okysličeného hemoglobínu k celkovému množstvu hemoglobínu, teda saturáciu krvi (26).

Zariadenie navyše meria pulz na základe zmien intenzity svetla prechádzajúceho cievami v rytme srdcovej činnosti. Vďaka tomu jeden malý prístroj poskytuje dva kľúčové zdravotné parametre – úroveň saturácie a srdcovú frekvenciu.

Aké parametre meria pulzný oxymeter?

Pomocou pulzného oxymetra možno zmerať tri kľúčové parametre: saturáciu krvi (SpO₂ %), srdcovú frekvenciu, teda pulz (PR BPM), a index perfúzie (PI %), ktorý znázorňuje kvalitu prietoku krvi v mieste merania. Tieto ukazovatele predstavujú cenný nástroj pri hodnotení funkcie dýchacieho a obehového systému a ich interpretácia pomáha rýchlo odhaliť poruchy a prijať vhodné opatrenia. Je preto dôležité poznať význam každého z týchto parametrov, ich diagnostickú úlohu a správne hodnoty.

Saturácia

Saturácia (SpO₂) je jedným z kľúčových životných parametrov, ktorý informuje o miere nasýtenia hemoglobínu kyslíkom. Táto hodnota, uvádzaná v percentách, odráža účinnosť výmeny plynov v pľúcach a umožňuje posúdiť, ako efektívne sa kyslík dostáva do orgánov a tkanív. Pravidelné monitorovanie úrovne nasýtenia krvi kyslíkom je obzvlášť dôležité u osôb s ochoreniami dýchacieho alebo obehového systému, pretože pokles saturácie (hypoxémia) môže signalizovať závažné zdravotné problémy vrátane rozvíjajúceho sa nedostatočného okysličenia organizmu (27). Rozsah správnych hodnôt saturácie závisí od veku a zdravotného stavu pacienta:

Grupa pacjentów 

Norma saturacji (SpO₂) 

Uwagi 

Zdrowi dorośli i dzieci 

95–98% 

Wartości optymalne u osób bez chorób układu oddechowego 

Osoby powyżej 70. roku życia 

94–98% 

Fizjologiczny spadek wraz z wiekiem 

Pacjenci w tlenoterapii 

98–100% 

Utrzymanie saturacji powyżej 95% jest celem terapii (27)

Wartości niepokojące

< 95%

Wymaga  obserwacji i ewentualnej konsultacji lekarskiej

Wartości alarmowe 

< 90% 

Wyraźny sygnał niedotlenienia, wymagają natychmiastowej interwencji medycznej (28, 29)

Zníženú saturáciu môžu sprevádzať príznaky, ako sú dýchavičnosť, cyanóza, závraty, kašeľ, únava alebo ospalosť. Niekedy sa však nízka hladina kyslíka nemusí prejavovať výraznými príznakmi (28).

Nedostatočné okysličenie krvi nie je samostatným ochorením, ale príznakom porúch fungovania dýchacieho alebo obehového systému (30), prípadne dôsledkom faktorov, ako sú pobyt vo vysokej nadmorskej výške, otrava oxidom uhoľnatým alebo fajčenie cigariet (31). Interpretácia výsledku a výber vhodného postupu, napríklad kyslíkovej terapie, by preto mali vždy závisieť od príčiny zníženej saturácie.

Srdcová frekvencia

Druhým kľúčovým parametrom meraným pulzným oxymetrom je srdcová frekvencia, teda počet úderov srdca za minútu (bpm). U zdravých dospelých v pokoji by sa mala zvyčajne pohybovať v rozmedzí 60–100 bpm, pričom hodnoty 60–80 bpm sú typické pre osoby bez fyzickej záťaže (32). Srdcová frekvencia nad 100 bpm sa označuje ako tachykardia a môže poukazovať napríklad na stres, horúčku, dehydratáciu alebo iné zdravotné problémy. Naopak, srdcová frekvencia pod 60 bpm sa označuje ako bradykardia a v niektorých prípadoch si vyžaduje lekárske vyšetrenie – výnimkou sú fyzicky aktívne osoby a športovci, u ktorých sa pokojová srdcová frekvencia môže pohybovať v rozmedzí 40–60 bpm (33). Ak pulzný oxymeter u dospelého človeka, ktorý nie je športovec, ukazuje srdcovú frekvenciu vyššiu ako 100 bpm alebo nižšiu ako 60 bpm, môže ísť o varovný signál vyžadujúci konzultáciu s lekárom.

Treba pamätať na to, že u novorodencov a malých detí bije srdce rýchlejšie ako u dospelých – u dojčiat sa normálne hodnoty pohybujú v rozmedzí 100–160 bpm (34).

Perfúzia

Tretím parametrom zobrazovaným pulzným oxymetrom je perfúzia, označovaná skratkou PI (angl. Perfusion Index). Vyjadruje pomer pulzujúceho prietoku krvi (arteriálnej) k statickému prietoku krvi (venóznej a tkanivovej) v mieste merania. Pomocou tohto ukazovateľa možno posúdiť mieru prekrvenia tkanív v danej oblasti. Správne hodnoty PI sa pohybujú v rozmedzí 0,2–20 % (35).

Toto meranie má orientačný charakter a predovšetkým informuje, či je dané miesto, napríklad prst, vhodné na spoľahlivé stanovenie saturácie a pulzu. Príliš nízky index perfúzie môže spôsobovať nepresnosť merania, čo sa vyskytuje najmä pri studených končatinách, šoku, nízkom krvnom tlaku alebo opuchoch. Výskumy ukazujú, že za takýchto podmienok, najmä pri starších modeloch zariadení, môžu byť výsledky menej presné (36).

Aké typy pulzných oxymetrov existujú?

Na trhu je dostupných mnoho typov pulzných oxymetrov, ktoré sa líšia konštrukciou, funkciami a spôsobom použitia. Nižšie uvádzame najobľúbenejšie druhy pulzných oxymetrov.

Prstové pulzné oxymetre

Prstové pulzné oxymetre sú najobľúbenejším a najčastejšie používaným typom týchto zariadení. Sú kompaktné, ľahké a prenosné, vďaka čomu sú ideálne na domáce použitie a samostatné monitorovanie saturácie, ako aj v zdravotníckych zariadeniach, kde slúžia personálu na rýchle posúdenie zdravotného stavu pacienta.

Zariadenie svojím tvarom pripomína klip, ktorý sa nasadzuje na prst, najčastejšie na ukazovák, prostredník alebo prstenník. Po vložení prsta medzi mäkké gumové podložky sa výsledok merania saturácie a pulzu zobrazí na displeji už po niekoľkých sekundách.

Prstové pulzné oxymetre sa jednoducho ovládajú a zvyčajne sú napájané batériami, čo umožňuje ich pohodlné bezdrôtové používanie v akýchkoľvek podmienkach – doma, na cestách alebo pri práci zdravotníckeho personálu.

Stacionárne pulzné oxymetre

Stacionárne pulzné oxymetre sú zariadenia používané najmä v zdravotníckych zariadeniach, predovšetkým v nemocniciach, na jednotkách intenzívnej starostlivosti a urgentných príjmoch. V porovnaní s prenosnými modelmi sa vyznačujú vyššou technologickou úrovňou a umožňujú presné a nepretržité meranie kľúčových životných funkcií pacienta. Vďaka veľkým a dobre čitateľným displejom môže zdravotnícky personál rýchlo a pohodlne sledovať namerané hodnoty. Okrem štandardného merania saturácie (SpO₂) a pulzu mnohé modely umožňujú sledovať aj ďalšie ukazovatele, ako sú frekvencia dýchania, krvný tlak alebo telesná teplota.

Stacionárne pulzné oxymetre sú často vybavené alarmovým systémom, ktorý okamžite upozorní personál na prekročenie nastavených hraničných hodnôt. Takéto riešenie výrazne zvyšuje bezpečnosť pacientov a umožňuje rýchlu reakciu v život ohrozujúcich situáciách.

Zápästné pulzné oxymetre

Okrem obľúbených prstových pulzných oxymetrov sú dostupné aj zápästné pulzné oxymetre, ktoré fungujú podobným spôsobom, no nasadzujú sa na zápästie používateľa. Klasické modely tohto typu využívajú snímač umiestnený na prste, čo umožňuje dlhodobé monitorovanie parametrov, najmä počas spánku. Je to obzvlášť dôležité u osôb so spánkovým apnoe alebo u pacientov vyžadujúcich nepretržité sledovanie saturácie.

Čoraz väčšiu popularitu získava aj druhá skupina zápästných pulzných oxymetrov, teda zariadenia nosené vo forme hodiniek, smart hodiniek alebo športového náramku so zabudovaným senzorom. Umožňujú nepretržité meranie saturácie a pulzu, ich presnosť je však zvyčajne nižšia ako pri profesionálnych zdravotníckych zariadeniach. Fungujú na princípe odrazu svetla od hemoglobínu, ktorý následne zachytáva snímač, čo znamená, že čím nižšie je nasýtenie hemoglobínu kyslíkom, tým menej presné môžu byť výsledky merania (37). Najspoľahlivejšie sú v rozsahu saturácie 90–100 %, pričom pri hodnotách pod 80 % presnosť výrazne klesá (38).

Pediatrické pulzné oxymetre

Pediatrické pulzné oxymetre boli špeciálne navrhnuté na používanie u najmenších pacientov, pre ktorých nemusia byť štandardné prstové pulzné oxymetre vhodné. V mnohých prípadoch majú podobu pásika umiestneného na chodidle alebo zápästí, čo umožňuje pohodlné a bezpečné meranie u dojčiat a malých detí. Niektoré modely sú prstové, ale veľkosťou, hmotnosťou a dizajnom sú prispôsobené deťom, aby sa minimalizovalo nepohodlie počas merania. Existujú aj verzie vybavené špeciálnymi snímačmi prispôsobenými anatómii dojčiat a predčasne narodených detí, čo umožňuje získať presnejšie a spoľahlivejšie výsledky saturácie v tejto citlivej skupine pacientov (39).

Ako vykonať meranie pulzným oxymetrom?

Pulzné oxymetre sú zariadenia s jednoduchou obsluhou. Najčastejšie ich stačí zapnúť a nasadiť na miesto, na ktorom sa bude vykonávať meranie. V závislosti od modelu možno merať nielen na prstoch ruky, ale aj na chodidle, ušnom lalôčiku alebo krídle nosa. U novorodencov a malých detí sa používajú pulzné oxymetre vo forme pásika so snímačom nasadeného na zápästie alebo chodidlo. Výsledok merania možno zvyčajne odčítať už po niekoľkých sekundách na displeji zariadenia. Ak má pulzný oxymeter ukazovateľ perfúzie a zobrazuje hodnotu nižšiu ako 0,2 %, znamená to slabý prietok krvi. V takejto situácii môže byť meranie nepresné, preto je vhodné zmeniť miesto merania, napríklad použiť iný prst.

Meranie pulzným oxymetrom v niekoľkých krokoch

Vyšetrenie pulzným oxymetrom je bezbolestné a neinvazívne. Ak chcete získať spoľahlivý výsledok, postupujte podľa niekoľkých jednoduchých krokov:

  1. Pohodlne sa posaďte a niekoľko minút odpočívajte, aby sa stabilizovala srdcová frekvencia. Zapnite zariadenie, pokiaľ nemáte model, ktorý sa aktivuje automaticky.
  2. Otvorte svorku pulzného oxymetra a vložte do nej prst, najlepšie ukazovák alebo prostredník. Prst by mal byť zasunutý tak, aby sa jeho konček nachádzal pri snímačoch v strednej časti zariadenia a necht smeroval nahor.
  3. Uvoľnite svorku a nechajte zariadenie jemne obopnúť prst. Klip nestláčajte silou.
  4. Počas merania zostaňte v pokoji, aby nedošlo k skresleniu výsledku. Po niekoľkých sekundách sa na displeji zobrazí nameraná hodnota.

Niektoré zariadenia navyše signalizujú ukončenie merania zvukom.

Ako sa pripraviť na meranie?

Vyšetrenie pulzným oxymetrom si nevyžaduje špeciálnu prípravu, no oplatí sa dodržať niekoľko zásad, aby bol výsledok čo najspoľahlivejší. Meranie je najlepšie vykonávať v sede a v pokojnom prostredí. Prst, na ktorom sa bude merať saturácia, by mal byť dostatočne zahriaty, pretože studené končatiny môžu skresliť výsledok. Pred vyšetrením si umyte a osušte ruky a z nechtu odstráňte všetko, čo by mohlo narušiť meranie, napríklad lak, umelé nechty, obväzy alebo nečistoty. Príliš dlhé nechty môžu meranie takisto sťažovať, preto je vhodné ich skrátiť. Skontrolujte aj stav zariadenia a uistite sa, že batérie sú nabité alebo funkčné (13).

Aké sú najčastejšie chyby pri meraní pulzným oxymetrom?

Výsledok merania pulzným oxymetrom ovplyvňuje mnoho faktorov, preto je vhodné poznať najčastejšie chyby a vyhýbať sa im:

  • Pohyb počas merania – aj mierne chvenie alebo pohyb prsta môže skresliť výsledok.
  • Príliš krátky čas merania – zariadenie potrebuje niekoľko sekúnd na ustálenie hodnoty.
  • Nízka teplota rúk – spôsobuje zúženie ciev, sťažuje prietok krvi a znižuje spoľahlivosť merania.
  • Lak na nechty a umelé nechty – absorbujú svetlo podobným spôsobom ako hemoglobín, čo môže viesť k nesprávnym výsledkom.
  • Silné vonkajšie svetlo – intenzívne slnečné žiarenie alebo osvetlenie môže rušiť činnosť optických snímačov.
  • Nízky prietok krvi tkanivom – napríklad pri šoku, hypotermii alebo ochoreniach periférnych ciev môže byť meranie nepresné.
  • Nesprávne umiestnenie snímača – napríklad príliš plytké alebo príliš hlboké vloženie prsta do klipu môže ovplyvniť výsledok (8).

Aby boli hodnoty saturácie a pulzu spoľahlivé, meranie by sa malo vykonávať v pokoji, na čistom a teplom prste, na mieste chránenom pred priamym svetlom a v súlade s odporúčaniami výrobcu uvedenými v návode. Tým sa minimalizuje riziko nesprávnych výsledkov (40).

Ako interpretovať výsledky merania pulzným oxymetrom?

Odčítanie výsledkov z pulzného oxymetra je intuitívne. Nameranú hodnotu je potrebné porovnať so štandardnými hodnotami:

  • 95–98 % – správna saturácia,
  • 90–94 % – môže poukazovať na nedostatočné okysličenie,
  • < 90 % – varovný signál vyžadujúci urgentnú konzultáciu alebo lekársku pomoc (27, 29).

Treba však pamätať na to, že saturácia aj srdcová frekvencia sa môžu meniť v závislosti od veku, fyzickej námahy, teploty okolia, nadmorskej výšky alebo individuálneho zdravotného stavu. Pri interpretácii výsledkov je preto vždy vhodné zohľadniť tieto faktory a v prípade pochybností sa poradiť s lekárom.

Kedy a ako často merať saturáciu pulzným oxymetrom?

U zdravých osôb, ktoré netrpia ochoreniami dýchacieho ani obehového systému, nie je pravidelné kontrolovanie saturácie nevyhnutné. Iná situácia nastáva v obdobiach zvýšeného rizika infekcií dýchacích ciest, ako je COVID-19 – vtedy sa odporúča vykonávať meranie dvakrát denne v rovnakom čase (29). Pacienti s chronickými ochoreniami by si mali optimálnu frekvenciu meraní určiť spolu s ošetrujúcim lekárom. Bez ohľadu na situáciu je vhodné výsledky zapisovať, pretože to uľahčuje odhalenie nezrovnalostí a predstavuje cenný zdroj informácií pri lekárskych konzultáciách.

Prečo sa oplatí používať pulzný oxymeter?

Pulzný oxymeter síce nie je povinnou súčasťou domácej lekárničky, no môže byť mimoriadne užitočným nástrojom pri každodennom sledovaní zdravotného stavu. Nízke hodnoty saturácie krvi môžu poukazovať na rozvíjajúce sa respiračné zlyhanie, ktoré predstavuje vážne ohrozenie života a zdravia. Pravidelné monitorovanie umožňuje včas odhaliť odchýlky a rýchlo zabezpečiť lekársku pomoc ešte predtým, ako sa objavia viditeľné príznaky, napríklad dýchavičnosť. Správne zvolený pulzný oxymeter umožňuje účinne sledovať stav organizmu a rýchlo reagovať na znepokojujúce zmeny, vďaka čomu predstavuje hodnotnú pomôcku pre chronicky chorých pacientov aj pre osoby, ktoré dbajú o prevenciu.

Príznaky poklesu saturácie

Klinické príznaky nedostatočného okysličenia tkanív v dôsledku poklesu saturácie zahŕňajú:

  • dýchavičnosť,
  • zmenený psychický stav – roztržitosť alebo nadmernú ospalosť,
  • nevoľnosť, vracanie a gastrointestinálne ťažkosti,
  • zrýchlené dýchanie alebo hypoventiláciu,
  • arytmiu,
  • rozšírenie periférnych ciev,
  • celkovú hypotenziu,
  • kómu,
  • cyanózu (41).

Cyanóza sa môže objaviť pri hodnotách saturácie krvi na úrovni 75–85 %. Je viditeľná na dobre prekrvených miestach a jej charakteristickým prejavom sú modrasté pery. Koža pacienta býva zvyčajne teplá. Ak sa cyanóza objaví na ušnom lalôčiku, po jeho masáži nezmizne (42).

Treba však pamätať na to, že nedostatočné okysličenie môže prebiehať aj bez výrazných príznakov. Pri postupnom poklese saturácie sa organizmus môže tomuto stavu prispôsobiť, preto pacient nemusí pociťovať dýchavičnosť napriek zníženej hladine kyslíka v krvi (21, 43). Navyše samotný pocit nedostatku vzduchu nemusí vždy súvisieť s poklesom hladiny kyslíka v krvi (44, 45), preto má objektívne meranie mimoriadny význam. Výskyt príznakov v kombinácii s nízkou saturáciou je varovným signálom, ktorý si vyžaduje urgentný lekársky zásah. Včasné odhalenie nedostatočného okysličenia umožňuje privolať záchrannú službu a okamžite začať liečbu, čo môže zachrániť zdravie aj život pacienta.

Dôsledky nedostatočného okysličenia tkanív

Nedostatočné zásobovanie tkanív kyslíkom (hypoxia) je stav, ktorý predstavuje vážne ohrozenie zdravia a života. Príliš nízka hladina kyslíka v krvi (hypoxémia) vedie k poruchám fungovania najdôležitejších systémov organizmu. Na hypoxiu sú obzvlášť citlivé:

  • mozog – nedostatok kyslíka spôsobuje zhoršenie koncentrácie, dezorientáciu a v krajných prípadoch stratu vedomia alebo trvalé poškodenie nervových buniek,
  • srdce – nedostatok kyslíka zvyšuje riziko porúch srdcového rytmu, ischémie srdcového svalu a obehového zlyhania,
  • obličky a pečeň – chronická hypoxia môže zhoršovať ich metabolické a filtračné funkcie,
  • dýchací systém – dlhodobá hypoxia môže viesť k respiračnému zlyhaniu.

Výskumy ukazujú, že hypoxémia v podmienkach intenzívnej starostlivosti významne zvyšuje riziko úmrtia pacientov a že u hospitalizovaných osôb sú poklesy saturácie pod 90 % spojené s horšou prognózou. Dlhodobý nedostatok kyslíka vyvoláva oxidačný stres, metabolické poruchy a môže viesť k odumieraniu buniek. Mimoriadne nebezpečné sú situácie, keď sa nedostatočné okysličenie rozvíja pomaly a bez príznakov, pretože organizmus sa mu dokáže čiastočne prispôsobiť, čo sťažuje včasnú diagnostiku. Neliečená hypoxia môže viesť k respiračnému zlyhaniu, poškodeniu mozgu, poruchám srdcového rytmu alebo dokonca k úmrtiu (46).

Včasné rozpoznanie a monitorovanie saturácie pomocou pulzného oxymetra umožňuje predísť väčšine týchto komplikácií vďaka rýchlemu začatiu liečby, napríklad kyslíkovej terapii alebo hospitalizácii.

Ako vybrať pulzný oxymeter?

Výber pulzného oxymetra závisí od viacerých faktorov vrátane prostredia, v ktorom sa bude používať. Na domáce použitie sú najvhodnejšie malé, kompaktné modely, ktoré sa jednoducho ovládajú a ľahko prenášajú. V zdravotníckych zariadeniach, ako sú nemocnice alebo jednotky intenzívnej starostlivosti, sa častejšie používajú väčšie a pokročilejšie prístroje, ktoré ponúkajú širší rozsah funkcií a presné merania. Bez ohľadu na miesto používania je vhodné venovať pozornosť presnosti merania, dostupným certifikátom a doplnkovým funkciám, ako sú meranie pulzu, index perfúzie, možnosť nastavenia alarmov alebo ukladania výsledkov, ktoré zvyšujú bezpečnosť a praktickosť zariadenia.

Certifikovaná zdravotnícka pomôcka – CE, TÜV, ISO

Pri kúpe pulzného oxymetra je vhodné overiť, či má štatút zdravotníckej pomôcky a označenie CE, ktoré potvrdzuje súlad zariadenia s európskymi normami bezpečnosti a účinnosti. Na obale by sa mala nachádzať značka CE spolu s číslom notifikovanej osoby, napríklad CE 0123 (TÜV) alebo CE 2797 (BSI Netherlands B.V.).

Medzi ďalšie certifikáty, s ktorými sa možno stretnúť pri pulzných oxymetroch, patrí ISO 10993 týkajúca sa biologického hodnotenia zdravotníckych pomôcok a ISO 80601-2-61, teda medzinárodná norma stanovujúca základné požiadavky na bezpečnosť a výkon zariadení na pulznú oxymetriu.

Okrem toho je vhodné overiť, či značka ponúkajúca tento typ zariadení disponuje certifikátmi ISO 13485 alebo ISO 9001, ktoré svedčia o vysokej kvalite výroby a potvrdzujú, že zariadenia spĺňajú medzinárodné normy výroby a kontroly kvality.

Presnosť merania pulzným oxymetrom

Presnosť meraní pulzným oxymetrom sa potvrdzuje najmä v štúdiách vykonávaných na zdravých dobrovoľníkoch, u ktorých sa hladina kyslíka v krvi kontroluje bezpečným spôsobom a v rozsahu miernej hypoxémie. Výsledky sú preto najspoľahlivejšie v určitých rozsahoch saturácie, zvyčajne od 75 % vyššie. Pri ťažkej hypoxémii môže byť presnosť merania obmedzená, okrem iného v dôsledku slabšieho prietoku krvi v periférnych cievach, zmien v spôsobe viazania kyslíka na hemoglobín a väčšieho vplyvu rušenia pri snímaní svetelného signálu. Ak nám záleží na vysokej presnosti pulzného oxymetra, oplatí sa vyberať modely s klinickou triedou presnosti, ktoré dosahujú presnosť ±2 % pri meraní saturácie (47) a ±2 údery za minútu pri meraní pulzu.

Čitateľný displej pulzného oxymetra

Čitateľný a ergonomický displej je kľúčovým prvkom pulzného oxymetra, ktorý ovplyvňuje pohodlie a rýchlosť odčítania výsledkov. Veľký podsvietený displej s vysokým kontrastom umožňuje jednoduché čítanie údajov v rôznych svetelných podmienkach. Mnohé moderné modely ponúkajú dvojfarebný displej, možnosť zmeniť smer zobrazenia údajov otočením o 90° alebo 180° a nastavenie jasu, čo ešte viac zvyšuje komfort používania. Moderné pulzné oxymetre často využívajú technológiu OLED (Organic Light Emitting Diode), ktorá zabezpečuje ostrý obraz pri nízkej spotrebe energie a umožňuje dlhšiu prevádzku bez potreby častej výmeny batérií.

Jednoduché a intuitívne ovládanie pulzného oxymetra

Jednoduché a intuitívne ovládanie patrí medzi kľúčové vlastnosti pulzných oxymetrov, najmä pre chronicky chorých pacientov alebo používateľov, ktorí nemajú skúsenosti s technológiami. Zariadenie by sa malo jednoducho používať, ideálne by malo byť vybavené jedným tlačidlom alebo sa automaticky zapnúť po nasadení na prst. Intuitívny displej a jednoduchý princíp fungovania umožňujú rýchlo získať výsledky merania bez potreby dodatočného zaškoľovania.

Typ napájania pulzného oxymetra

Pulzné oxymetre môžu byť napájané štandardnými batériami, najčastejšie jednou alebo dvoma batériami AAA, alebo môžu mať zabudovaný nabíjateľný akumulátor. Pred kúpou je vhodné overiť, ako dlho dokáže zariadenie fungovať na jednej súprave batérií alebo po úplnom nabití akumulátora, aby bola zabezpečená nepretržitá prevádzka a pohodlné používanie.

Doplnkové funkcie

Moderné pulzné oxymetre ponúkajú celý rad doplnkových funkcií, ktoré zvyšujú pohodlie a bezpečnosť používania. Medzi najobľúbenejšie patrí možnosť ukladania výsledkov meraní a synchronizácia s aplikáciou v telefóne, čo umožňuje dlhodobo sledovať a analyzovať vývoj saturácie (SpO₂) a pulzu. Tieto údaje možno následne zdieľať so zdravotníckym personálom alebo členmi rodiny, čím sa podporuje starostlivosť o pacienta na diaľku.

Mnohé zariadenia sú vybavené algoritmami odolnosti voči pohybu alebo funkciou „antimotion“, ktoré minimalizujú riziko chýb merania spôsobených miernym chvením ruky. Pokročilé technológie detekcie umožňujú presné meranie aj pri nízkej perfúzii.

V záujme bezpečnosti používateľov sa čoraz častejšie využíva zvuková alebo vizuálna signalizácia, ktorá upozorňuje na pokles saturácie pod stanovenú úroveň alebo na nepravidelnú srdcovú frekvenciu. Medzi ďalšie praktické funkcie patrí ukazovateľ stavu batérie, režim úspory energie a automatické vypnutie zariadenia po skončení merania alebo po niekoľkých sekundách nečinnosti, čo predlžuje čas prevádzky na jedno nabitie alebo jednu súpravu batérií.

ŹRÓDŁA

  1. ptchp.org/aktualnosci-post/pochp-powazna-ale-lekcewazona-choroba-pluc/ [Internet]. [cyt. 31 października 2025]. Dostępne na: https://ptchp.org/aktualnosci-post/pochp-powazna-ale-lekcewazona-choroba-pluc/
  2. Nawet cztery miliony osób mogą chorować na astmę [Internet]. [cyt. 31 października 2025]. Dostępne na: https://www.termedia.pl/.../56003.html
  3. NFZ o zdrowiu. Astma – ezdrowie.gov.pl [Internet]. [cyt. 31 października 2025]. Dostępne na: https://ezdrowie.gov.pl/.../nfz-o-zdrowiu-astma
  4. Chan ED, Chan MM, Chan MM. Pulse oximetry: Understanding its basic principles facilitates appreciation of its limitations. Respiratory Medicine. 2013;107(6):789–99.
  5. Bonometti F, Bernocchi P, Vitali A, et al. Usability of a continuous oxygen saturation device for home telemonitoring. Digit Health. 2023;9:20552076231194547.
  6. Wilkerson RG, Annous Y, Farhy E, et al. Home Pulse Oximetry Monitoring during the COVID-19 Pandemic: An Assessment of Patient Engagement and Compliance. Health Policy Technol. 2023;100776.
  7. Pulsoksymetria [Internet]. [cyt. 5 listopada 2025]. Dostępne na: http://www.mp.pl/social/chapter/B16.V.25.3
  8. Jubran A. Pulse oximetry. Crit Care. 2015;19(1):272.
  9. Plüddemann A, Thompson M, Heneghan C, Price C. Pulse oximetry in primary care: primary care diagnostic technology update. Br J Gen Pract. 2011;61(586):358–9.
  10. Bouhassira DC, Bernstein T, Fawzy A, et al. Association of Oxygen Saturation on Home Pulse Oximetry With Telephone Triage Decision. CHEST Pulm. 2025;3(1):100129.
  11. Tekin K, Karadogan M, Gunaydin S, et al. Everything About Pulse Oximetry—Part 2: Clinical Applications, Portable/Wearable Pulse Oximeters, Remote Patient Monitoring, and Recent Advances. J Intensive Care Med. 2023;38(10):887–96.
  12. Dünnwald T, Kienast R, Niederseer D, Burtscher M. The Use of Pulse Oximetry in the Assessment of Acclimatization to High Altitude. Sensors (Basel). 2021;21(4):1263.
  13. Mejza F. Pulsoksymetria i pulsoksymetr – najważniejsze informacje [Internet]. [cyt. 31 października 2025]. Dostępne na: http://www.mp.pl/social/article/315021
  14. Buekers J, Theunis J, De Boever P, Vaes AW, Koopman M, Janssen EV, et al. Wearable Finger Pulse Oximetry for Continuous Oxygen Saturation Measurements During Daily Home Routines of Patients With Chronic Obstructive Pulmonary Disease (COPD) Over One Week: Observational Study. JMIR Mhealth Uhealth. 2019;7(6):e12866.
  15. Pulse Oximetry in the Diagnosis of Acute Heart Failure. Revista Española de Cardiología (English Edition). 2012;65(10):879–84.
  16. Sutherland K, Sadr N, Bin YS, Cook K, Dissanayake HU, Cistulli PA, et al. Comparative associations of oximetry patterns in Obstructive Sleep Apnea with incident cardiovascular disease. Sleep. 2022;45(12):zsac179.
  17. Chiang LK. Overnight pulse oximetry for obstructive sleep apnea screening among patients with snoring in primary care setting: Clinical case report. J Family Med Prim Care. 2018;7(5):1086–9.
  18. Karcz M, Papadakos PJ. Respiratory complications in the postanesthesia care unit: A review of pathophysiological mechanisms. Can J Respir Ther. 2013;49(4):21–9.
  19. Palermo J, Tingey S, Khanna AK, Segal S. Evaluation and Prevention of Perioperative Respiratory Failure. Journal of Clinical Medicine. 2024;13(17):5083.
  20. Koronawirus: informacje i zalecenia [Internet]. [cyt. 13 listopada 2025]. Wdrażamy program Domowej Opieki Medycznej. Pulsoksymetr będzie monitorował stan zdrowia pacjentów w domu. Dostępne na: https://www.gov.pl/.../wdrazamy-program...
  21. Lee KC, Morgan AU, Chaiyachati KH, Asch DA, Xiong RA, Do D, et al. Pulse Oximetry for Monitoring Patients with Covid-19 at Home — A Pragmatic, Randomized Trial. N Engl J Med. 2022;NEJMc2201541.
  22. Luks AM, Swenson ER. Pulse Oximetry for Monitoring Patients with COVID-19 at Home. Potential Pitfalls and Practical Guidance. Ann Am Thorac Soc. 2020;17(9):1040–6.
  23. Ramchandani R, Florica IT, Zhou Z, Alemi A, Baranchuk A. Review of Athletic Guidelines for High-Altitude Training and Acclimatization. High Altitude Medicine & Biology. 2024;25(2):113–21.
  24. Joshi E, Mann JM, Goodwin ME, Collins AL, Atkins NE, Khor YH, et al. Perceptions of Individuals With Chronic Lung Disease on Home Use of Pulse Oximetry. Respiratory Care. 2022;67(7):801–6.
  25. Al-Beltagi M, Saeed NK, Bediwy AS, Elbeltagi R. Pulse oximetry in pediatric care: Balancing advantages and limitations. World J Clin Pediatr [Internet]. 2024 [cyt. 11 listopada 2025];13(3). Dostępne na: https://www.wjgnet.com/.../96950.htm
  26. Leppänen T, Kainulainen S, Korkalainen H, Sillanmäki S, Kulkas A, Töyräs J, et al. Pulse Oximetry: The Working Principle, Signal Formation, and Applications. W: Penzel T, Hornero R, red. Advances in the Diagnosis and Treatment of Sleep Apnea: Filling the Gap Between Physicians and Engineers [Internet]. Cham: Springer International Publishing; 2022 [cyt. 3 listopada 2025]. s. 205–18. Dostępne na: https://doi.org/10.1007/978-3-031-06413-5_12
  27. Saturacja – normy, pomiar [Internet]. [cyt. 3 listopada 2025]. Dostępne na: http://www.mp.pl/social/article/100226
  28. Torp KD, Modi P, Pollard EJ, Simon LV. Pulse Oximetry. W: StatPearls [Internet]. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing; 2025 [cyt. 13 listopada 2025]. Dostępne na: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK470348/
  29. Manual POT. Pulse Oximetry Training Manual. Geneva, Switzerland. 2011.
  30. Sarkar M, Niranjan N, Banyal P. Mechanisms of hypoxemia. Lung India. 2017;34(1):47–60.
  31. Ercan E, İlbasmış MŞ, Taşçı C. Effects of Smoking on Acute Hypobaric Hypoxia Tolerance. Hamidiye Medical Journal [Internet]. 2021 [cyt. 13 listopada 2025]; Dostępne na: https://hamidiyemedj.com/.../29291
  32. Sobieraj P, Siński M, Lewandowski J. Resting Heart Rate and Cardiovascular Outcomes during Intensive and Standard Blood Pressure Reduction: An Analysis from SPRINT Trial. Journal of Clinical Medicine. 2021;10(15):3264.
  33. Palatini P. Need for a Revision of the Normal Limits of Resting Heart Rate. Hypertension. 1999;33(2):622–5.
  34. Bonafide CP, Brady PW, Keren R, Conway PH, Marsolo K, Daymont C. Development of Heart and Respiratory Rate Percentile Curves for Hospitalized Children. Pediatrics. 2013;131(4):e1150–7.
  35. Saleh AN, Mostafa RH, Hamdy AN, Hafez AF. Pulse-oximetry Derived Perfusion Index as a Predictor of the Efficacy of Rescue Analgesia After Major Abdominal Surgeries. [Internet]. [cyt. 3 listopada 2025]; Dostępne na: https://openanesthesiajournal.com/VOLUME/14/PAGE/101/FULLTEXT/
  36. Poorzargar K, Pham C, Ariaratnam J, Lee K, Parotto M, Englesakis M, et al. Accuracy of pulse oximeters in measuring oxygen saturation in patients with poor peripheral perfusion: a systematic review. J Clin Monit Comput. 2022;36(4):961–73.
  37. Lauterbach CJ, Romano PA, Greisler LA, Brindle RA, Ford KR, Kuennen MR. Accuracy and Reliability of Commercial Wrist-Worn Pulse Oximeter During Normobaric Hypoxia Exposure Under Resting Conditions. Res Q Exerc Sport. 2021;92(3):549–58.
  38. Mastrototaro JJ, Leabman M, Shumate J, Tompkins KL. Performance of a Wearable Ring in Controlled Hypoxia: A Prospective Observational Study. JMIR Form Res. 2024;8:e54256.
  39. Phattraprayoon N, Sardesai S, Durand M, Ramanathan R. Accuracy of pulse oximeter readings from probe placement on newborn wrist and ankle. J Perinatol. 2012;32(4):276–80.
  40. Hafen BB, Sharma S. Oxygen Saturation. W: StatPearls [Internet]. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing; 2025 [cyt. 11 listopada 2025]. Dostępne na: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK525974/
  41. Leach RM, Treacher DF. Oxygen transport-2. Tissue hypoxia. BMJ. 1998;317(7169):1370–3.
  42. Wiercińska M. Sinica – sinica centralna i obwodowa. Jakie są jej przyczyny i co może oznaczać? [Internet]. [cyt. 11 listopada 2025]. Dostępne na: http://www.mp.pl/social/article/154180
  43. Ora J, Rogliani P, Dauri M, O’Donnell D. Happy hypoxemia, or blunted ventilation? Respiratory Research. 2021;22(1):4.
  44. Han J na, Zhu Y jue, Li S wei, Luo D mei, Hu Z, Van Diest I, et al. Medically unexplained dyspnea: psychophysiological characteristics and role of breathing therapy. Chin Med J (Engl). 2004;117(1):6–13.
  45. Higashimoto Y, Honda N, Yamagata T, Sano A, Nishiyama O, Sano H, et al. Exertional dyspnoea and cortical oxygenation in patients with COPD. European Respiratory Journal. 2015;46(6):1615–24.
  46. Hypoxemia in the ICU: prevalence, treatment, and outcome. Ann Intensive Care. 2018;8:82.
  47. Milner QJW, Mathews GR. An assessment of the accuracy of pulse oximeters. Anaesthesia. 2012;67(4):396–401.
Rozwiń ▼

OPIEKA MERYTORYCZNA NAD SERWISEM

POZNAJ NASZE PULSOKSYMETRY

OPINIE KLIENTÓW