Keď telesná teplota stúpa – presné teplomery
Horúčka je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich klinických príznakov a predstavuje prirodzenú súčasť obrannej reakcie organizmu. Z medicínskeho hľadiska sa za horúčku považuje zvýšenie telesnej teploty nad stanovené referenčné hodnoty, najčastejšie ≥ 38 °C pri meraní vnútornej telesnej teploty. Tento jav je výsledkom aktivácie termoregulačného centra nachádzajúceho sa v hypotalame vonkajšími faktormi. Toto centrum zodpovedá za udržiavanie primeranej telesnej teploty.
K zvýšeniu teploty najčastejšie dochádza v reakcii na vírusovú alebo bakteriálnu infekciu, menej často v priebehu zápalových procesov, autoimunitných alebo nádorových ochorení. Viac ako 30 % prípadov môžu predstavovať horúčky neznámeho pôvodu (fever of unknown origin – FUO). Reakcia organizmu na horúčku závisí od mnohých faktorov vrátane výšky teploty, dĺžky jej trvania a celkového zdravotného stavu pacienta. Vo väčšine prípadov horúčka podporuje imunitnú odpoveď organizmu a pomáha v boji proti choroboplodným mikroorganizmom.
V niektorých klinických situáciách – najmä pri veľmi vysokej telesnej teplote alebo pri sprievodných závažných celkových príznakoch – však môže predstavovať ohrozenie zdravia, či dokonca života (1).
Zvýšená telesná teplota je obzvlášť znepokojujúcim príznakom u novorodencov a malých detí. Ich organizmus reaguje na horúčku oveľa intenzívnejšie ako organizmus dospelého človeka, pretože mechanizmy regulácie teploty a imunitný systém ešte nie sú úplne vyvinuté. V dôsledku toho môže aj mierne zvýšenie teploty rýchlejšie viesť k zhoršeniu celkového stavu dieťaťa a zvyšovať riziko komplikácií (2).
U najmladších pacientov môže byť horúčka jedným z prvých príznakov závažnej infekcie, preto si vyžaduje zvýšenú pozornosť zo strany rodičov alebo opatrovateľov a – v prípade potreby – rýchlu konzultáciu s lekárom.
S rastúcou dostupnosťou zdravotníckych pomôcok sa teplomer v domácej lekárničke stal štandardnou súčasťou starostlivosti o zdravie. Rýchla reakcia na prvé príznaky ochorenia môže často pomôcť obmedziť jeho rozvoj alebo skrátiť jeho trvanie. Pravidelné sledovanie telesnej teploty zároveň uľahčuje následnú konzultáciu s lekárom a posúdenie priebehu ochorenia.
V závislosti od potrieb používateľa a požadovanej presnosti merania je na trhu dostupných niekoľko základných typov teplomerov:
• bezkontaktné teplomery
• ušné teplomery
• elektronické teplomery
• kvapalinové teplomery
• tekutokryštálové teplomery
PODPORUJEME PEDIATRICKÚ STAROSTLIVOSŤ
Teplomery
Teplomer je zdravotnícka pomôcka určená na meranie telesnej teploty. Pri medicínskom použití je rozsah merania pomerne úzky a zahŕňa hodnoty dôležité z hľadiska posúdenia zdravotného stavu človeka.
V závislosti od použitej technológie merania sa teplomery môžu líšiť časom merania, presnosťou a spôsobom používania. Tieto faktory sú dôležité tak v domácich podmienkach, ako aj v zdravotníckych zariadeniach, kde presné sledovanie telesnej teploty predstavuje jeden zo základných prvkov diagnostiky.
Obsah
Kedy je vhodné používať teplomer?
Aké sú druhy teplomerov?
Ako správne vykonať meranie?
Pre koho je teplomer?
Kedy je vhodné používať teplomer?
Meranie telesnej teploty patrí medzi základné úkony, ktoré umožňujú posúdiť celkový zdravotný stav organizmu, najmä u detí. Zvýšená teplota alebo horúčka môže poukazovať na široké spektrum ochorení – najčastejšie na vírusové alebo bakteriálne infekcie, ale aj na iné zápalové stavy.
Vzhľadom na nepredvídateľnosť ochorení a možnosť rýchleho zvýšenia telesnej teploty je vhodné mať teplomer v domácej lekárničke. Umožňuje rýchlo posúdiť zdravotný stav, sledovať priebeh rozvíjajúcej sa infekcie a prijať vhodné opatrenia v prípade zhoršovania príznakov.
Teplomer je vhodné použiť, keď spozorujeme zmenu celkového pocitu a správania, slabosť, nechutenstvo, nepokoj, začervenanie pokožky alebo plytké dýchanie – môžu to byť prvé príznaky blížiaceho sa ochorenia (2).
Rýchla reakcia a nasadenie farmakoterapie môžu pomôcť zmierniť priebeh ochorenia. Teplomer je užitočný aj pri rozvinutom ochorení na sledovanie jeho priebehu a prípadného zvýšenia teploty. Analýza histórie meraní uľahčuje rozhodovanie, či je potrebné obrátiť sa na zdravotníckeho pracovníka, alebo dokonca vyhľadať nemocničnú starostlivosť.
Normy a telesná teplota
Horúčka znamená zvýšenie telesnej teploty nad hodnoty považované za fyziologické, pričom normálna telesná teplota sa môže líšiť v závislosti od veku, pohlavia, miesta merania a dennej doby.
Za priemernú telesnú teplotu človeka sa považuje približne 36,6 °C, s možnou fyziologickou odchýlkou približne ±1 °C.
V praxi sa najčastejšie rozlišujú nasledujúce rozsahy teploty:
- normálna teplota – do 37 °C
- zvýšená teplota – nad 37 do 38,0 °C
- horúčka – nad 38,0 °C
- hyperpyrexia – nad 40,0 °C (3)
Pokles telesnej teploty pod 35 °C sa označuje ako hypotermia, teda stav nadmerného podchladenia organizmu, ktorý môže predstavovať ohrozenie zdravia a života (4).
Vyššie uvedené hodnoty sú orientačné, pretože z klinického hľadiska sa za horúčku považuje telesná teplota najmenej o 1 °C vyššia ako normálna teplota v danom mieste merania. Treba pritom pamätať na to, že dojčatá a malé deti majú zvyčajne vyššiu normálnu telesnú teplotu ako staršie deti a dospelí. Seniori môžu mať naopak nižšiu telesnú teplotu ako mladí dospelí (5).
Monitorovanie a diagnostika ochorení
Horúčka nie je ochorením sama osebe, ale príznakom sprevádzajúcim rôzne chorobné stavy. Hoci je potrebné každý prípad posudzovať individuálne, prevažná väčšina prípadov horúčky u detí je dôsledkom vírusovej, bakteriálnej alebo parazitárnej infekcie (1).
Oveľa zriedkavejšie môže byť zvýšená telesná teplota spôsobená inými príčinami, ako sú autoimunitné ochorenia, nádorové ochorenia, alergické reakcie, nežiaduce účinky liekov alebo reakcie po očkovaní.
Diagnostika ochorenia prebieha v ambulancii lekára a okrem merania teploty zahŕňa posúdenie príznakov a klinických prejavov, anamnézu, meranie krvného tlaku, kontrolu dýchacieho a obehového systému či posúdenie miery hydratácie.
Výskyt zvýšenej teploty (do približne 38 °C) je prvým signálom začínajúceho chorobného stavu a aktivácie imunitného systému. Ak je celkový stav vyšetrovaného dobrý a teplota sa pravidelne kontroluje, nie je nevyhnutné za každú cenu ju znižovať (1).
Po prekročení teploty 38 °C je potrebné zvážiť podanie lieku na zníženie horúčky. Pri rozhodovaní treba zohľadniť nielen hodnotu teploty, ale aj stav chorého. To znamená, že každý človek môže mať inú hranicu horúčky, pri ktorej je vhodné začať liečbu na jej zníženie. Ak zvýšená teplota pretrváva 1–3 dni alebo dlhšie, je to signál, že je potrebná konzultácia s lekárom a dôkladnejšie vyšetrenie príčiny horúčky.
Hoci sa u detí považuje za bežných až 8 horúčkovitých ochorení ročne (2), treba pamätať na to, že mladý organizmus je veľmi citlivý na zmeny telesnej teploty. Pravidelné meranie pomocou spoľahlivého teplomera umožňuje mať situáciu pod kontrolou a znižuje riziko prehliadnutia momentu, keď sa zdravotný stav dieťaťa začne zhoršovať.
Spôsoby znižovania horúčky
Najúčinnejšou a zároveň bezpečnou metódou znižovania horúčky je použitie voľnopredajných liekov na zníženie horúčky. U detí sa používa paracetamol a ibuprofén, ktoré možno podávať perorálne alebo rektálne, ideálne v pravidelných časových intervaloch (1). Ak horúčku sprevádzajú príznaky infekcie, ako sú nádcha, kašeľ alebo bolesť, je vhodné zvoliť ibuprofén, ktorý má navyše protizápalový účinok. Konkrétne dávkovanie závisí od hmotnosti a veku dieťaťa. Kombinované alebo striedavé podávanie týchto liečiv sa pri liečbe detí neodporúča.
Ochladzovanie možno začať až vtedy, keď horúčka začne pôsobením liekov ustupovať, s cieľom odviesť prebytočné teplo nahromadené v organizme. Príliš intenzívne ochladzovanie bez použitia liekov na zníženie horúčky môže vyvolať zimnicu a výrazne zhoršiť celkový stav dieťaťa (1, 5).
Vplyv horúčky na organizmus
Horúčka pôsobí na organizmus rôznymi spôsobmi v závislosti od fázy svojho vývoja. V priebehu horúčkovej reakcie sa rozlišujú tri hlavné fázy: fáza zvyšovania teploty, fáza stabilizácie a fáza poklesu.
Vo fáze zvyšovania teploty sa organizmus snaží zvýšiť produkciu tepla (napríklad svalovým trasom) a zároveň obmedziť jeho straty. V tejto fáze sa často objavuje pocit chladu, zimnica a celkový diskomfort.
Nasleduje fáza stabilizácie, počas ktorej sa telesná teplota udržiava na zvýšenej úrovni. V tomto období organizmus funguje pri najvyšších hodnotách teploty a pacient môže pociťovať výraznejšie celkové príznaky.
Poslednou fázou je fáza poklesu teploty, počas ktorej organizmus začína intenzívne odvádzať teplo. To sa často prejavuje zvýšeným potením a postupným návratom telesnej teploty k normálnym hodnotám.
Horúčku môžu sprevádzať rôzne celkové príznaky, ako sú:
- zimnica,bolesti svalov a kĺbov,
- bolesti hlavy,
- slabosť a ospalosť,
- nechutenstvo,
- zrýchlené dýchanie,
- zvýšená srdcová frekvencia.
Je dôležité zdôrazniť, že horúčka nie je iba príznakom ochorenia – môže tiež plniť obrannú funkciu organizmu. Zvýšená telesná teplota môže sťažovať množenie niektorých baktérií a vírusov a zároveň posilňovať reakciu imunitného systému zvýšením aktivity imunitných buniek (6).
Vplyv horúčky na tehotné ženy
Tehotenstvo je osobitný fyziologický stav, počas ktorého dochádza v ľudskom organizme k mnohým metabolickým a hormonálnym zmenám. Jedným z dôležitých aspektov je regulácia telesnej teploty, pretože vyvíjajúci sa plod – hoci produkuje vlastné metabolické teplo – nedokáže samostatne udržiavať svoju teplotu. Udržiavanie správnych tepelných podmienok vo vnútromaternicovom prostredí preto úplne závisí od organizmu matky (7).
Zvýšená telesná teplota tehotnej ženy, najmä horúčka presahujúca 39 °C, môže súvisieť so zvýšeným rizikom porúch včasného embryonálneho vývoja (7). Výskyt horúčky u tehotnej ženy by preto mal vždy viesť k sledovaniu zdravotného stavu a v prípade potreby ku konzultácii s lekárom (8). Pri horúčke počas tehotenstva sa zvyčajne odporúča bezpečná symptomatická liečba, ktorej cieľom je znížiť teplotu a zlepšiť celkový stav pacientky. Jedným z najčastejšie odporúčaných liekov na zníženie horúčky počas tehotenstva je paracetamol, používaný v súlade s odporúčaniami lekára alebo lekárnika (9). Treba však pamätať na to, že akákoľvek farmakoterapia počas tehotenstva by sa mala používať uvážene a ideálne po konzultácii s odborníkom.
Vplyv horúčky na deti
Postup pri horúčke u detí by mal byť vždy prispôsobený celkovému klinickému stavu dieťaťa, jeho veku, hodnote telesnej teploty a prítomnosti sprievodných príznakov. Hoci je horúčka najčastejšie prirodzenou reakciou organizmu na infekciu, v niektorých situáciách môže poukazovať na závažnejší zdravotný problém, ktorý si vyžaduje neodkladnú konzultáciu s lekárom. Zvýšenú pozornosť treba venovať najmä prípadom, keď horúčku sprevádzajú príznaky ako:
- silná bolesť hlavy,
- strata vedomia alebo poruchy vedomia,
- škvrnitá červená vyrážka na koži,
- kašeľ spojený s dýchavičnosťou,
- silná nevoľnosť alebo vracanie,
- poruchy močenia,
- silná bolesť brucha,
- príznaky žltačky.
Výskyt takýchto príznakov môže poukazovať na závažný chorobný stav a vyžaduje si neodkladnú lekársku konzultáciu a ďalšiu diagnostiku.
U detí vo veku od 6 mesiacov do 5 rokov môže horúčka viesť aj k vzniku febrilných kŕčov. Ide o záchvaty pripomínajúce epileptický záchvat, ktoré môžu sprevádzať strata vedomia, stuhnutosť tela, tras končatín, modrasté sfarbenie okolia úst alebo zvýšené slinenie. Odhaduje sa, že febrilné kŕče sa vyskytujú približne u 5 % detí v tejto vekovej skupine (6).
Horúčka ovplyvňuje aj fungovanie celého organizmu dieťaťa. V jej priebehu môže dochádzať k:
- zvýšenej spotrebe energie organizmom,
- strate chuti do jedla,
zvýšenej potrebe tekutín – približne až o 15 % pri každom zvýšení teploty o 1 °C, - zvýšenej potrebe kyslíka v tkanivách,
- väčšiemu zaťaženiu obehového systému vrátane činnosti srdca (10).
Počas horúčky je preto mimoriadne dôležité pravidelne sledovať telesnú teplotu, zabezpečiť dieťaťu dostatočný príjem tekutín a pozorovať jeho celkový stav. Ak vysoká teplota pretrváva alebo sa objavia znepokojujúce príznaky, je potrebné poradiť sa s lekárom.
Aké sú druhy teplomerov?
Na meranie telesnej teploty sa používajú teplomery, ktoré sa líšia konštrukciou, princípom fungovania a spôsobom použitia. S rozvojom technológií boli tradičné meracie prístroje doplnené o moderné riešenia, ktoré zefektívňujú diagnostiku. Je vhodné poznať nielen konštrukciu a princíp fungovania jednotlivých typov teplomerov, ale aj ich výhody, obmedzenia a oblasti použitia. Vďaka tomu možno ľahšie pochopiť, prečo si rôzne situácie môžu vyžadovať použitie rôznych meracích nástrojov.
Elektronické teplomery
Elektronický teplomer je najuniverzálnejším prístrojom na meranie teploty – možno ho použiť na meranie v podpazuší, v ústach alebo v konečníku (1). Snímač (zvyčajne termistor) umiestnený na kovovej koncovke mení svoj elektrický odpor v závislosti od teploty. Elektronický systém túto hodnotu prevádza na digitálny signál a výsledok zobrazí na displeji v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd. Kontaktné meranie poskytuje vysokú presnosť, dokonca až do 0,1 °C, vyžaduje si však kontakt s chorým a dezinfekciu, aby sa predišlo prenosu infekcie.
Bezkontaktné teplomery
Bezkontaktné teplomery umožňujú pohodlné meranie teploty bez priameho kontaktu, vďaka čomu predstavujú najmenej invazívny a najrýchlejší spôsob merania. Použitie infračervených snímačov umožňuje zachytiť žiarenie vyžarované telom a na základe neho vypočítať jeho teplotu. Tento typ teplomera meria teplo vyžarované telom (najčastejšie z oblasti čela) zo vzdialenosti niekoľkých centimetrov. Zachováva komfort vyšetrovaného a umožňuje spoľahlivé meranie bez ohľadu na pohyblivosť tela, tvar ucha, stravu, príjem tekutín či iné individuálne vlastnosti a vonkajšie faktory (11).
Ušné teplomery (so sondou)
Infračervené ušné teplomery využívajú sondu, ktorá vysiela lúč infračerveného žiarenia na meranie teploty priamo z ušného bubienka. Nameraná hodnota sa približuje vnútornej telesnej teplote, vďaka čomu možno tento typ teplomera odporučiť aj pre dojčatá (6). Vyžaduje si však presné umiestnenie teplomera v uchu a dodržiavanie hygienických zásad.
Kvapalinové teplomery
Klasický kvapalinový teplomer využíva jav tepelnej rozťažnosti kvapaliny. Ide o jeden z najdlhšie používaných meracích prístrojov, ktorý sa využíva už 200 rokov (11). Vyznačuje sa vysokou univerzálnosťou – používa sa na kontaktné meranie teploty v podpazuší, v ústach alebo v konečníku. Hoci jeho presnosť je porovnateľná s elektronickými teplomermi, výrazne sa líši rýchlosťou merania, ktoré môže trvať aj niekoľko minút. Okrem toho je potrebné teplomer medzi jednotlivými meraniami správne striasť, aby sa hladina kvapaliny na stupnici vrátila na východiskovú hodnotu.
Ortuťové teplomery
Kedysi považované za zlatý štandard, ortuťové teplomery boli stiahnuté z predaja v súlade so smernicou EÚ 2007/51/ES, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2009. Vyznačovali sa vysokou presnosťou, predstavovali však väčšie riziko pre používateľa, najmä v prípade rozbitia a kontaktu s ortuťovými výparmi.
Bezortuťové teplomery
V súčasnosti sú kvapalinové teplomery dostupné na trhu väčšinou naplnené galinstanom (zliatinou gália, india a cínu) alebo izopropanolom. Skladajú sa z teplomernej nádobky – zásobníka, sklenenej trubice s osovo umiestnenou kapilárou a stupnicou na jej povrchu. Vďaka sklenenej konštrukcii a fungovaniu bez batérií predstavujú praktickú súčasť domácej lekárničky.
Ako správne vykonať meranie?
Spoľahlivé meranie telesnej teploty závisí od mnohých faktorov, nielen od typu použitého teplomera. Telesná teplota sa môže líšiť v závislosti od miesta merania, dennej doby a individuálnych vlastností organizmu, čo je potrebné zohľadniť pri posudzovaní zdravotného stavu.
U zdravého človeka telesná teplota počas dňa prirodzene kolíše. Najnižšie hodnoty sa zvyčajne zaznamenávajú v ranných hodinách, zatiaľ čo vyššie hodnoty sa vyskytujú popoludní a večer. Za najvhodnejší čas na získanie reprezentatívnych výsledkov merania sa približne považuje obdobie medzi 7:00 a 9:00 a medzi 16:00 a 18:00. Rozdiel telesnej teploty v priebehu dňa môže dosahovať až 1 °C.
Pri sledovaní telesnej teploty a priebehu horúčky je kľúčové zachovať rovnaké podmienky merania. Odporúča sa vykonávať merania na rovnakom mieste tela a v približne rovnakom čase dňa, čo umožňuje spoľahlivejšie posúdiť zmeny telesnej teploty a analyzovať jej vývoj v čase (10).
Ako kalibrovať teplomer?
Kalibrácia je proces overovania a korekcie údajov teplomera ich porovnaním s referenčnou hodnotou získanou v kontrolovaných podmienkach. Jej cieľom je zabezpečiť presnosť a opakovateľnosť meraní teploty.
V závislosti od spôsobu vykonania rozlišujeme manuálnu a automatickú kalibráciu. Väčšina moderných teplomerov je kalibrovaná z výroby a pri správnom používaní v súlade s pokynmi výrobcu nevyžaduje dodatočnú kalibráciu zo strany používateľa. V prípade podozrenia na nesprávne údaje sa odporúča kontaktovať autorizovaný servis alebo výrobcu – svojvoľný zásah do zdravotníckej pomôcky môže viesť k strate záruky.
Manuálna kalibrácia
Manuálna kalibrácia spočíva v porovnaní údajov teplomera s referenčnou teplotou a v prípadnom nastavení zariadenia podľa návodu na použitie. Jednou z najčastejšie používaných kontrolných metód je test v ľadovom kúpeli, ktorý sa využíva najmä pri elektronických teplomeroch so sondou a kvapalinových teplomeroch.
Metóda ľadového kúpeľa vyžaduje prípravu zmesi ľadu a vody, čím sa vytvorí prostredie s teplotou 0 °C. Následne je potrebné umiestniť sondu teplomera do kúpeľa tak, aby sa nedotýkala stien nádoby. Po ustálení teploty možno odčítať hodnotu na teplomere. V prípade rozdielu v nameranej hodnote je potrebné teplomer kalibrovať podľa návodu na použitie (12).
V profesionálnom prostredí sa kalibrácia vykonáva pomocou certifikovaných zdrojov teploty (termostatických kúpeľov, suchých kalibračných blokov, referenčných teplomerov), okrem iného v akreditovaných kalibračných laboratóriách.
Automatická kalibrácia
Automatická kalibrácia sa vykonáva samostatne prostredníctvom zabudovaných algoritmov a referenčných systémov v zariadení. V niektorých modeloch infračervených teplomerov systém vykonáva pravidelnú autodiagnostiku snímača a kompenzuje vplyv okolitej teploty.
Napriek funkcii automatickej kalibrácie je potrebné pravidelne kontrolovať presnosť teplomera, najmä pri častom používaní v zdravotníckom prostredí.
Ako vybrať miesto merania?
Miesto merania telesnej teploty má významný vplyv na spoľahlivosť výsledku a prijímanie klinických rozhodnutí. Výber vhodnej metódy by mal byť prispôsobený veku pacienta, jeho komfortu a možnosti pravidelného vykonávania meraní. Podľa platných odporúčaní vek dieťaťa ovplyvňuje výber miesta merania teploty aj typu teplomera, ktorý možno použiť na posúdenie zdravotného stavu (1,6).
Tabela 1. Rekomendacje dotyczące metod pomiaru temperatury ciała w zależności od wieku dziecka
| Wiek dziecka | Rekomendowane metody pomiaru temperatury |
|---|---|
| noworodki | – termometr elektroniczny lub ciekłokrystaliczny pod pachą |
| niemowlęta | – termometr elektroniczny w odbycie (> 6. miesiąca życia) – termometr na podczerwień w uchu – termometr elektroniczny lub ciekłokrystaliczny pod pachą |
| dzieci < 5. roku życia i niewspółpracujące | – termometr elektroniczny w odbycie – termometr na podczerwień w uchu – termometr elektroniczny lub ciekłokrystaliczny pod pachą |
| dzieci > 5. roku życia współpracujące | – termometr na podczerwień w uchu – termometr elektroniczny w ustach (6) |
Sybilski AJ. Manažment horúčky u detí – prehľad aktuálnych odporúčaní. Lek POZ. (4/2022):315–9
Treba tiež pamätať na to, že rozsah normálnych teplôt a hraničné hodnoty poukazujúce na horúčku sa líšia v závislosti od miesta merania (6).
Tabela 2. Wartości temperatury ciała definiowane jako prawidłowa temperatura w zależności od miejsca zmierzenia
| Miejsce pomiaru | Zakres prawidłowych temperatur (°C) | Średnia temperatura (°C) | Gorączka (°C) |
|---|---|---|---|
| W odbycie | 36,6–37,9 | 37,0 | ≥ 38,0 |
| W ustach | 35,5–37,5 | 36,6 | ≥ 37,6 |
| Pod pachą | 34,7–37,3 | 36,4 | ≥ 37,4 |
| W uchu (błona bębenkowa) | 35,7–37,5 | 36,6 | ≥ 37,6 |
Doniec Z, Jackowska T, Sybilski A, Woroń J, Mastalerz-Migas A. GORĄCZKA u dzieci – reKOMendacje PostępowaniA w praktyce lekarza podStawowej opieki zdrowotnej – KOMPAS GORĄCZKA. Fam Med Prim Care Rev 2021 [Internet]. 1(23). Dostępne na: https://doi.org/10.5114/fmpcr.2021.102648
Meranie v podpazuší
Meranie v podpazuší sa považuje za jednoduché a pohodlné, trvá však dlhšie a vyžaduje dohľad, aby sa zabránilo posunutiu teplomera. Spoľahlivosť merania môže ovplyvniť aj pot na pokožke alebo predchádzajúce ochladzovanie obkladmi. Na tento spôsob merania sa používajú kvapalinové alebo elektronické teplomery, ktoré sa odporúčajú vzhľadom na ich vysokú presnosť.
Meranie na čele
Meranie na čele alebo spánku je bezkontaktné, a preto najhygienickejšie a najbezpečnejšie, najmä počas obdobia zvýšeného výskytu infekcií. Umožňuje získať výsledok merania veľmi rýchlo – dokonca už za 1 sekundu. Vzhľadom na vysoké riziko chyby merania sa však neodporúča ako podklad na prijímanie klinických rozhodnutí (1). Tento spôsob merania sa vykonáva pomocou infračervených teplomerov.
Meranie v uchu
Meranie teploty vo zvukovode pomocou infračervených ušných teplomerov sa často odporúča vzhľadom na úzku súvislosť medzi teplotou ušného bubienka a vnútornou telesnou teplotou. Táto metóda umožňuje rýchle a pomerne presné meranie, čo je obzvlášť dôležité u dojčiat a malých detí. Vyžaduje si však správne umiestnenie sondy vo zvukovode a dodržiavanie príslušných hygienických zásad.
Meranie v ústach (pod jazykom)
Teplota meraná pod jazykom sa približuje vnútornej telesnej teplote, táto metóda si však vyžaduje spoluprácu pacienta. Výsledok merania môžu ovplyvniť vonkajšie faktory, ako je konzumácia jedla alebo nápojov pred meraním či nesprávne zatvorenie úst počas merania. Z tohto dôvodu sa táto metóda neodporúča u detí mladších ako 5 rokov (1).
Meranie v konečníku
Meranie sa zvyčajne vykonáva u dojčiat a malých detí a z hľadiska presnosti sa považuje za zlatý štandard. Výsledok merania nie je ovplyvnený teplotou okolia, môže ho však ovplyvniť umiestnenie teplomera alebo prítomnosť stolice. Nevýhodou môže byť psychický alebo fyzický diskomfort vyšetrovaného a riziko podráždenia. Okrem toho je táto metóda náročnejšia z hygienického hľadiska a vyžaduje súkromie pacienta.
Mala by sa teplota merať na viacerých miestach súčasne?
Rozsah normálnej telesnej teploty a hodnoty určujúce horúčku závisia od zvoleného miesta merania. Na spoľahlivé sledovanie priebehu horúčky je preto potrebné zvoliť jedno miesto merania teploty a používať ho počas celého obdobia ochorenia (11). Pri meraní rôznymi teplomermi na rôznych miestach tela nikdy nezískame rovnaké výsledky, pretože jednotlivé časti tela majú odlišnú fyziologickú teplotu. Pri sledovaní vývoja horúčky je najdôležitejšie zachovať rovnaký čas a miesto merania.
Aké sú prekážky pri vykonávaní merania?
Najväčšími prekážkami pri meraní teploty sú vonkajšie faktory – teplota okolia, vplyv jedla alebo nápojov na miesto merania (napr. v ústnej dutine), pot na meranom povrchu (napr. na čele alebo v podpazuší), zložitá anatómia zvukovodu, obmedzená pohyblivosť alebo schopnosť pacienta spolupracovať.
Ako dlho merať teplotu?
Dĺžka merania závisí od typu teplomera. Najrýchlejší výsledok poskytuje bezkontaktný teplomer, ktorý dokáže vykonať meranie už za 1 sekundu. Porovnateľnú rýchlosť merania dosahujú ušné a elektronické teplomery, pričom v závislosti od modelu môže meranie trvať od niekoľkých sekúnd približne do jednej minúty. Meranie teploty kvapalinovým teplomerom trvá niekoľko minút, približne 5 až 10 minút, vzhľadom na pomalú tepelnú rozťažnosť kvapaliny.
Kedy merať teplotu?
Meranie by sa nemalo vykonávať bezprostredne po jedle, hneď po prebudení ani bezprostredne po ochladzovaní alebo zahrievaní tela (napr. po kúpeli, sprche, pobyte v mraze alebo pod prikrývkou). V takýchto situáciách môže byť výsledok nepresný, pretože organizmus potrebuje určitý čas, aby sa vrátil k svojej prirodzenej teplote. U zdravého človeka sa za najvhodnejší čas na spoľahlivé meranie považuje obdobie medzi 7:00–9:00 a 16:00–18:00 (10).
Z akej vzdialenosti merať teplotu?
Pri používaní infračervených teplomerov je kľúčová správna vzdialenosť snímača od meranej osoby. Umiestnenie teplomera príliš blízko alebo príliš ďaleko môže ovplyvniť výsledok merania teploty, preto je vhodné vyberať zariadenia so snímačom vzdialenosti, ktorý signalizuje správne umiestnenie teplomera. V závislosti od modelu môže byť vzdialenosť zariadenia od čela pacienta približne 1 až 5 cm.
Ako znížiť teplotu na teplomere?
Klasické kvapalinové teplomery je potrebné po meraní striasť, aby hladina kvapaliny opäť klesla. Teplomer treba uchopiť za hornú časť a energickým pohybom zápästia smerom nadol ho ručne striasť. Pred ďalším meraním by mal stĺpec kvapaliny klesnúť pod 36 °C. Niektoré modely sú vybavené striasačom alebo puzdrom s funkciou striasania, ktoré znižujú riziko vykĺznutia a rozbitia skleneného teplomera.
Ostatné typy teplomerov nevyžadujú dodatočné znižovanie zobrazenej teploty – po vykonaní merania stačí zariadenie vypnúť. Pri niektorých modeloch sa nameraná hodnota automaticky vynuluje po niekoľkých sekundách.
Ako vyčistiť teplomer?
Čistenie a dezinfekcia zariadení by sa mali vykonávať v súlade s pokynmi uvedenými v návode na použitie konkrétneho modelu. Kontaktné teplomery (kvapalinové, elektronické) je potrebné dezinfikovať po každom použití, aby sa zachovala hygiena merania. Na tento účel je vhodný medicínsky alkohol (70 %) a mäkká handrička alebo vatový tampón. Bezkontaktné teplomery vyžadujú pravidelnú kontrolu čistoty, najmä šošovky sondy a krytu. Tieto časti možno čistiť rovnakým spôsobom. Je dôležité neponárať elektrické zariadenia celé do alkoholu ani iných kvapalín.
Ako bezpečne zlikvidovať teplomer?
Elektronické aj ortuťové teplomery predstavujú nebezpečný odpad a nesmú sa vyhadzovať do komunálneho odpadu. V súlade s platnými predpismi v Poľsku je potrebné ich bezplatne odovzdať na zbernom dvore pre triedený komunálny odpad (PSZOK) alebo v lekárni, ktorá zabezpečuje zber takéhoto odpadu. V prípade poškodenia ortuťového teplomera je potrebné umiestniť ho do tesne uzatvárateľnej nádoby (napr. zaváraninového pohára) s vodou, aby sa obmedzilo odparovanie ortuti, a následne ho odovzdať na zbernom dvore PSZOK. Ortuti ani zvyškov teplomera by ste sa nemali dotýkať holou pokožkou.
Nepoškodený kvapalinový teplomer (napr. s gáliom) je takisto potrebné odovzdať na zbernom dvore PSZOK alebo v lekárni. V prípade jeho rozbitia je potrebné opatrne pozbierať kvapalinu a úlomky skla, bezpečne ich zabaliť a vyhodiť do zmesového odpadu.
Pre koho je teplomer?
Teplomer je bez ohľadu na typ či model univerzálnou zdravotníckou pomôckou, ktorú možno používať u detí aj dospelých. Existujú však aj špeciálne modely, ktoré sú lepšie prispôsobené potrebám jednotlivých skupín používateľov.
Teplomer pre dojčatá a deti
Z hľadiska lekárskych odporúčaní sa u najmladších pacientov odporúča merať teplotu elektronickým, kvapalinovým alebo infračerveným ušným teplomerom (6). Dôvodom je klinicky overená presnosť, ktorá je obzvlášť dôležitá u detí a novorodencov. Jednotlivé modely teplomerov ponúkajú aj ďalšie funkcie, ako je prispôsobenie upozornenia na horúčku podľa veku, predhrievanie ušnej koncovky alebo atraktívny vzhľad zariadenia, ktorý upúta pozornosť dieťaťa.
Teplomer pre dospelých
Pri výbere teplomera pre dospelých je okrem presnosti dôležitá aj primeraná funkčnosť a pohodlné používanie, jednoduché skladovanie, rýchlosť merania, prístup k histórii meraní či pripojenie cez Bluetooth. Tieto funkcie uľahčujú používanie zariadenia a umožňujú rýchlejšie reagovať počas ochorenia.
Profesionálny teplomer do nemocnice
Zariadenia určené na profesionálne použitie sa musia vyznačovať zvýšenou odolnosťou pri používaní, jednoduchou dezinfekciou a klinickou validáciou, ktorá zaručuje opakovateľnosť a spoľahlivosť merania, ako aj súladom s normami ISO a EN.
Ako vybrať teplomer?
Presný zdravotnícky teplomer je základom spoľahlivého merania telesnej teploty v domácich aj profesionálnych podmienkach. Pri výbere je okrem osobných preferencií vhodné zohľadniť aj nasledujúce kritériá, ktoré umožnia dlhodobé a bezproblémové používanie.
Typ záruky – kvalita a pohodlie
Pri výbere zdravotníckej pomôcky, akou je teplomer, je dôležitým aspektom forma a dĺžka poskytovanej záruky. Predĺženie záruky nad zákonom požadovanú dobu 2 rokov svedčí o dôvere výrobcu v kvalitu svojho produktu a poskytuje spotrebiteľovi väčší pocit istoty. Na moderné modely teplomerov sa môže vzťahovať dokonca aj doživotná záruka, ktorá chráni investíciu do zariadenia.
Nie každá záruka sa poskytuje rovnakým spôsobom – výnimočnou formou na trhu je služba „od dverí k dverám“, ktorá umožňuje zabezpečiť servis zariadenia bez dodatočných nákladov a bez nutnosti opustiť domov.
Označenia, testy, klinické validácie a certifikáty – overená spoľahlivosť merania
Označenie CE
Každá zdravotnícka pomôcka uvedená na trh v Európskom hospodárskom priestore by mala byť označená značkou CE (Conformité Européenne). Táto značka potvrdzuje splnenie požiadaviek Európskej únie týkajúcich sa bezpečnosti, ochrany zdravia a životného prostredia.
Teplomery sú meracie zariadenia, preto sa pri udeľovaní označenia CE vyžaduje účasť notifikovanej osoby. Čísla uvedené za touto značkou označujú konkrétnu notifikovanú osobu, ktorá posudzovala zhodu zariadenia s nariadením o zdravotníckych pomôckach (13).
Klinická validácia
Jedným z najspoľahlivejších spôsobov potvrdenia presnosti merania je vykonanie klinickej validácie v súlade s medzinárodnými protokolmi, napr. ISO 80601-2-56. Overovanie prebieha na rôznorodej skupine pacientov v kontrolovaných podmienkach a výsledky sa porovnávajú okrem iného s meraním kvapalinovým teplomerom, ktorý sa považuje za štandard merania telesnej teploty. Mimoriadne dôležitou klinickou skupinou sú deti, pretože práve u nich môže nepresné meranie viesť k najzávažnejším následkom. Pri výbere teplomera je vhodné venovať pozornosť tomu, či bol testovaný s ohľadom na potreby detského organizmu.
Smernica RoHS
Na zvýšenie bezpečnosti používateľov musia zdravotnícke pomôcky na európskom trhu spĺňať požiadavky smernice RoHS II, platnej od 3. januára 2013, ktorá obmedzuje používanie nebezpečných látok, ako sú olovo, ortuť, kadmium a – od 22. júla 2019 – aj ftaláty (14). Výber zariadení od overeného dodávateľa poskytuje istotu, že európske normy a požiadavky sú splnené a dodržiavané.
Stupeň ochrany krytu
Na určenie úrovne ochrany zariadenia pred vniknutím prachu, vlhkosti alebo vody sa používa štandardizovaný stupeň ochrany IP (Ingress Protection). Prvá číslica označuje odolnosť proti vniknutiu pevných častíc na stupnici od 0 do 6, druhá označuje odolnosť proti vode na stupnici od 0 do 8.
Používanie tejto stupnice uľahčuje výber elektrických zariadení podľa podmienok prostredia a potrieb spotrebiteľa.
Rozsah a typ merania
Pri výbere teplomera je vhodné venovať pozornosť podporovanému rozsahu teplôt a tomu, či zariadenie disponuje funkciou merania povrchovej teploty. Táto funkcia je obzvlášť užitočná, ak je teplomer súčasťou výbavy pre novorodenca. Zariadenie je vďaka tomu univerzálnejšie a možno ho použiť napríklad pri príprave kúpeľa alebo na kontrolu teploty pokrmu.
Pred kúpou je vhodné zvážiť, ktorý spôsob merania najlepšie vyhovuje potrebám členov domácnosti. Pre malé deti poskytne elektronický alebo ušný teplomer rýchle a spoľahlivé meranie, pre celú rodinu však môže byť praktickejší bezkontaktný infračervený teplomer, ktorý umožňuje merať teplotu rýchlo a hygienicky.
Jednoduchosť obsluhy a doplnkové funkcie
Pohodlie pri používaní teplomera ovplyvňuje mnoho faktorov, ako sú intuitívne ovládanie, rýchlosť merania, funkcie uľahčujúce interpretáciu výsledkov, zvukové signály, pamäť zariadenia alebo doplnkové príslušenstvo v balení. Technológie používané v moderných teplomeroch sú natoľko pokročilé, že pri výbere možno zohľadniť aj iné aspekty než samotnú presnosť merania, ktoré prispievajú k väčšiemu komfortu vyšetrovaného.
Čas a vzdialenosť merania
Rýchlosť a potrebná vzdialenosť merania sa môžu výrazne líšiť v závislosti od modelu teplomera a miesta merania. Moderné bezkontaktné zariadenia dokážu merať teplotu na čele zo vzdialenosti približne 1 až 5 centimetrov a výsledok zobrazia už za 1 sekundu. Iné teplomery vyžadujú kontakt s pokožkou chorého, čo môže predstavovať riziko prenosu infekcie. Čas merania v podpazuší môže v závislosti od typu teplomera trvať od niekoľkých desiatok sekúnd až po niekoľko minút.
Interpretácia teploty a alarm horúčky
Ďalším uľahčením, ktoré je obzvlášť užitočné pre rodičov, je farebná alebo zvuková interpretácia teploty a funkcia upozornenia na horúčku. Vďaka nej si používateľ nemusí pamätať štandardné rozsahy zvýšenej teploty a horúčky – zariadenie ho na ne samo upozorní. Interpretácia teploty môže mať podobu ikony, zmeny farby podsvietenia displeja alebo zvukového signálu.
Upozornenie na horúčku je doplnková funkcia, ktorá výrazne upozorňuje na zistenie významne zvýšenej telesnej teploty, najčastejšie pomocou vizuálnych a zvukových signálov.
Vstavaná pamäť meraní
Funkcia pamäte teplomera uľahčuje sledovanie priebehu ochorenia a kontrolu horúčky, čím zjednodušuje konzultáciu s lekárom alebo rozhodovanie o liečbe na základe histórie meraní.
Typ koncovky a prispôsobenie veku
Dostupné varianty teplomerov na trhu umožňujú lepšie prispôsobiť zariadenie špecifickým potrebám používateľa. Elektronické modely sa môžu líšiť flexibilitou koncovky teplomera, čo zvyšuje komfort vyšetrovaného pacienta. Doplnkové funkcie, ako je predhrievanie koncovky teplomera alebo podsvietenie, uľahčujú meranie u malých detí.
Napájanie a funkcia automatického vypnutia
Typ a počet batérií sú obzvlášť dôležité v situácii, keď prehliadneme potrebu ich výmeny a musíme rýchlo konať. Najpraktickejšou voľbou sú teplomery napájané štandardnými batériami AAA, ktoré sú dostupné vo väčšine obchodov vrátane potravín.
Ak chcete minimalizovať potrebu častej výmeny batérií, oplatí sa zvoliť zariadenie vybavené funkciou automatického vypnutia, ktorá zabezpečuje dlhú prevádzku a úsporu energie.
Doplnkové príslušenstvo a obsah súpravy
Príslušenstvo, ktoré je súčasťou balenia, je dôležitým faktorom pri výbere zariadenia. Teplomer s určeným puzdrom výrazne znižuje riziko poškodenia zariadenia, čím predlžuje jeho životnosť a uľahčuje skladovanie.
Pri kvapalinových teplomeroch je navyše vhodné venovať pozornosť tomu, či je súčasťou balenia striasač, ktorý umožňuje bezpečne znížiť stĺpec kvapaliny pred ďalším meraním.
ZDROJE
- Sybilski AJ. Postępowanie w gorączce u dzieci – przedstawienie aktualnych rekomendacji. Lek POZ. (4/2022):315–9.
- Drab-Daniś E, Hans-Wytrychowska A. Gorączkujące dziecko - kiedy należy skierować do szpitala. Lek POZ. (4/2016):335–41.
- Jagieła J, Kochman D. Gorączka u dzieci - charakterystyka zaburzenia. Innov w Pielęgniarstwie Nauk O Zdrowiu. 31 marca 2023;8(1):116–39. doi:10.21784/IwP.2023.006
- Powiatowa Stacja Sanitarno-Epidemiologiczna w Szczecinku. Pierwsza pomoc - hipotermia [Internet]. [cytowane 27 lutego 2026]. Dostępne na: https://www.gov.pl/web/psse-szczecinek/pierwsza-pomoc---hipotermia
- Sybilski AJ, Woroń J, Życińska K, Doniec Z. Gorączka. Przyczyny, diagnostyka leczenie. 1. wyd. Warszawa: Medical Education; 2021.
- Doniec Z, Jackowska T, Sybilski A, Woroń J, Mastalerz-Migas A. GORĄCZKA u dzieci – rekomendacje postępowania w praktyce lekarza podstawowej opieki zdrowotnej – KOMPAS GORĄCZKA. Fam Med Prim Care Rev 2021 [Internet]. 1(23). Dostępne na: https://doi.org/10.5114/fmpcr.2021.102648
- Rekomendacje Polskiego Towarzystwa Ginekologów i Położników (PTGiP) oraz Polskiego Towarzystwa Medycyny Sportowej (PTMS) dotyczące aktywności fizycznej w ciąży i w czasie po porodzie. Ginekol Perinatol Prakt 2023. 8(2).
- Świątkowska-Freund M, Stęczyńska K. Przeziębiona kobieta ciężarna. Med Trib [Internet]. 2015;(3). Dostępne na: https://podyplomie.pl/medical-tribune/18102,przeziebiona-kobieta-ciezarna
- Tomaszewska O. Przeziębienie i grypa w ciąży - domowe sposoby leczenia [Internet]. MedMe.pl. Dostępne na: https://www.medme.pl/assets/Ebook_Przeziebienie_i_grypa_w_ciazy%20-%20domowe_sposoby_leczenia_MEDME_PBKM.pdf
- Jagieła J, Kochman D. Gorączka u dzieci – charakterystyka zaburzenia. Innov w Pielęgniarstwie Nauk O Zdrowiu. 2023;(1(8)):116–39.
- Rogała D. System do bezkontaktowego pomiaru temperatury ciała człowieka [Praca Dyplomowa – Magisterska]. Politechnika Warszawska Wydział Elektroniki i Technik Informacyjnych Instytut Radioelektroniki Zakład Elektroniki Jądrowej i Medycznej.
- TMF [Internet]. [cytowane 26 lutego 2026]. Kalibracja termometru krok po kroku: Najprostsze metody dla majsterkowiczów i profesjonalistów. Dostępne na: https://www.tme.eu/pl/news/library-articles/page/73976/kalibracja-termometru-krok-po-kroku-najprostsze-metody-dla-majsterkowiczow-i-profesjonalistow/
- Polskie Centrum Badań i Certyfikacji S.A. [Internet]. [cytowane 2 marca 2026]. Znak CE - co oznacza i jakie korzyści niesie dla producenta? Dostępne na: https://www.pcbc.gov.pl/pl/blog/certyfikacja/znak-ce-co-oznacza-i-jakie-korzysci-niesie-dla-producenta
- Ministerstwo Rozwoju i Technologii [Internet]. [cytowane 3 marca 2026]. Dyrektywa WEEE, ograniczenia stosowania niektórych niebezpiecznych substancji w sprzęcie elektrycznym i elektronicznym. Dostępne na: https://www.gov.pl/web/rozwoj-technologia/dyrektywa-ws-ograniczenia-stosowania-niektorych-niebezpiecznych-substancji-w-sprzecie-elektrycznym-i-elektronicznym
ODBORNÝ DOHĽAD NAD OBSAHOM WEBU
"Prawdziwe zdrowie
zaczyna się
od wiedzy"
dr n. med i n. o zdr. Beata Plewka
Komisja Opieki Farmaceutycznej i Promocji Zawodu Wielkopolska Okręgowa Izba Aptekarska
Komisja Opieki Farmaceutycznej i Promocji Zawodu Wielkopolska Okręgowa Izba Aptekarska
